Ako je spomenuté v blogu na túto tému, v AutoCADe niekedy márne hľadáme potrebné štýly, nastavenia, čiary a šrafy. V tomto tipe vám ukážem (a dokážem), že tvorba vlastných šrafovacích vzorov nieje až taká komplikovaná, ako sa možno na prvý pohľad zdá.

Najskôr trochu teórie. Šrafovacie vzory sú uložené ako záznamy v zdrojovom súbore s názvom acad.pat, resp. acadiso.pat (v AutoCADe LT je to acadlt.pat a acadltiso.pat, v starších môže byť názov aj aclt.pat, resp. acltiso.pat) – t.j. nositeľom vytvorených šrafovacích štýlov je súbor typu „PAT“.

Nájdete ho v adresári s ostatnými súbormi, ktoré AutoCAD pri svojej práci používa (súbory LIN – čiary, súbor PGP – klávesové skratky,....). A kde hľadať tento adresár? Nuž, je to u každého z nás na inom mieste, závisí to navyše aj verzie operačného systému. Takže nebudeme vypisovať konkrétne cesty, ale ukážem vám, ako tento adresár čo najrýchlejšie a najjednoduchšie nájsť a zároveň sa do neho aj prepnúť (aktivovať ho). Poslúžia nám na to nastavenia AutoCADu – príkaz „_options“, ktorý spustí dialógové okno Možnosti/Options. Príkaz „_options“ spustíte napr. cez kontextovú ponuku spustenú kliknutím pravého tlačidla myši ľubovolne na pracovnej ploche (ak nie je spustený nejaký príkaz), resp. ez kontextovú ponuku spustenú kliknutím pravého tlačidla myši ľubovolne v príkazovom riadku, ďalej cez Nabídky/Menu – karta Nástoje/Tools – ponuka Možnosti/Options alebo spustením cez príkazový riadok vypísaním celého príkazu (v anglickej verzii stačí napísať „options“, podčiarnik dajte len v českej verzii).

V spustených Možnostiach/Options aktivujte prvú kartu Soubory/Files, kliknutím na ikonku znamienka „+“ rozbaľte hneď prvú položku Vyhledávací cesta podpůrných souborů/Support file search path, no a ten najdlhší riadok, to je cesta k adresáru, ktorý hľadáme – kliknutím na ten riadok (jemne dvakrát za sebou) sa cesta označí a teraz ju môžete skopírovať pomocou CTRL+C. Skopírovanú cestu vložte (pomocou CTRL+V) do ľubovolného okna Windowsu, do riadku s adresou (t.j. otvorte hocijaký adresár a do riadku s adresou vložte skopírovanú cestu z AutoCADu) – po vložení dajte ENTER, Windows vám „vyhodí“ priamo v adresári s podpornými súbormi AutoCADu. No a tu nájdete potrebné súbory typu „PAT“.

obr.1 Cesta k adresáru so súbormi PAT

Teraz, keď sme si potrebný súbor našli, môžeme začať s tvorbou vlastných šrafovacích vzorov.

Ako prvé vám dôrazne odporúčam pôvodné súbory typu PAT odzálohovať (skopírovať niekam inam) – pre istotu.

Potom vám už nič nebráni skúšať tvoriť a upravovať šrafy v týchto súboroch. Súbor typu PAT otvorte v Poznámkovom bloku/Notepade (po dvokliku naň by sa mal v Poznámkovom bloku/Notepade otvoriť automaticky, ak sa tak neudeje, použite kontextovú ponuku pravého tlačidla myši po výbere tohto súboru a zvoľte možnosť Otvoriť/Open, kde si vyberiete možnosť Poznámkový blok/Notepad). V otvorenom súbore PAT sa posuňte úplne dole, až za text:

;;

;; Uživatelsky definované šrafovací vzory

;; Přidáním definovaných šrafovacích vzorů do této sekce souboru

;; zajistíte jejich správnou migraci při upgradu na budoucí verze

;; aplikace AutoCAD. Pokud jsou v tomto souboru nalezeny duplicitní

;; šrafovací vzory, mají vzory v sekci Uživatelsky definované

;; šrafovací vzory přednost před vzory uvedenými dříve v tomto souboru.

;;

A prečo sem? Je to celkom jasne popísané v samotnom texte, za ktorý sa posuniete, len zopakujem, že ak budete pridávať šrafovacie vzory do zdrojového súboru PAT na jeho koniec, pri migrácií nastavení medzi rôznymi verziami AutoCADu (napr. z verzie 2007 do verzie 2010) budú mať šrafovacie vzory umiestnené na konci súboru vždy prednosť pred tými, ktoré sú na začiatku súboru – t.j. ak by súbory pri zlučovaní (migrácii) obsahovali šrafu s rovnakým názvom, prednosť má tá z konca súboru. Suma sumárum – vaše prácne zadefinované šrafy sa nikdy nestratia, vždy sa správne prenesú do ďalšej a ďalšej verzie AutoCADu automaticky pri migrácii.

Takže na koniec súboru napr. acadltiso.pat (šrafovacie vzory AutoCADu LT) dopíšte (skopírujte) tento text:

*ZELEZOBETON, Železobetón podľa STN                prvý riadok

45, 0,0, 0,5                                                                       druhý riadok

45, 1.5,0, 0,5                                                                    tretí riadok

45, 4.2855,0, 0,5, -1,0,-1, 4                                           štvrtý riadok

                           piaty riadok

45, 4.2855,0, 4,5, 4, -1,0,-1                  štvrtý riadok (alternatíva 1)

45, 4.2855,0, 0,5, 4, -1,0,-1                                          štvrtý riadok (alternatíva 2)

Aký je význam týchto čísiel a oddeľovačov (čiarok)?

Prvý riadok:

*ZELEZOBETON – názov šrafovacieho vzoru, môže obsahovať 31 znakov, vždy začína hviezdičkou

Železobetón podľa STN – popis šrafovacieho vzoru, nepovinný údaj, ak ho chcete mať, za názov šrafovacieho vzoru treba dať čiarku a medzeru

Druhý riadok:

45 – uhol čiary, ktorá tvorí šrafovací vzor (v tomto prípade 45°)

0,0 – začiatok čiary (x-začiatok, y-začiatok)

0,5 – odsadenie čiar z druhého riadku od seba (v smere čiary je odsadenie 0 – t.j. je to jedna nekonečná čiara, kolmo na čiaru je hodnota 5 – t.j. vzdialenosť dvoch rovnobežných čiar je 5 jednotiek) – toto sú parametre delta-x, delta-y

Tretí riadok:

45 – uhol čiary, ktorá tvorí šrafovací vzor (v tomto prípade 45°)

1.5,0 – začiatok čiary, čiara začína 1.5 jednotky od prvej čiary (čiary budú rovnobežné, vzdialené od seba 1.5 jednotky)

0,5 – odsadenie čiar z tretieho riadku od seba (v smere čiary je odsadenie 0 – t.j. je to jedna nekonečná čiara, kolmo na čiaru je hodnota 5 – t.j. vzdialenosť dvoch rovnobežných čiar je 5 jednotiek)

Štvrtý riadok:

45 – uhol čiary, ktorá tvorí šrafovací vzor (v tomto prípade 45°)

4.2855,0 – začiatok čiary, čiara začína 4.2855 jednotky od prvej čiary (čiary budú rovnobežné, vzdialené od seba 4.2855 jednotky)

0,5 – odsadenie čiar z tretieho riadku od seba (v smere čiary je odsadenie 0 – t.j. je to jedna nekonečná čiara, kolmo na čiaru je hodnota 5 – t.j. vzdialenosť dvoch rovnobežných čiar je 5 jednotiek)

-1,0,-1 – vykreslenie bodky s medzerami pred a za bodkou o veľkosti 1 jednotky (t.j. medzera veľkosti 1 – bodka – medzera veľkosti 1)

4 – vykreslenie čiary veľkosti 4 jednotky, t.j. nebude to jedna dlhá čiara ako v druhom a treťom riadku, ale čiara bude čiarkovaná, pričom veľkosť čiarky bude 4 jednotky. Kebyže túto hodnotu nenapíšete (môže byť napísaná aj na inom mieste v rámci daného riadku ako je popísané v rámci alternatív štvrtého riadku), bude sa kresliť bodkovaná čiara systémom medzera veľkosti 1 – bodka – medzera veľkosti 1 – bodka......

Piaty riadok je prázdny, ale musí tam byť (V PRÍPADE, ŽE ŠRAFOVACÍ VZOR JE UŽ POSLEDNÝ). Ak by tam ten prázdny riadok na konci súboru PAT nebol, šrafovací vzor by nefungoval správne.

Výsledkom je takáto šrafa:

obr.2 Výsledok definície šrafovacieho vzoru

Šrafovací vzor môže mať toľko riadkov, koľko je treba na definíciu vzoru. Každý riadok v definícii nám predstavuje jednu čiaru v rámci definície šrafovacieho vzoru. Táto čiara môže byť plná, čiarkovaná, bodkovaná alebo kombinácia čiarkovanej a bodkovanej (napr. čiarka – čiarka, čiarka – bodka – čiarka,....)

Maximálny počet znakov v jednom riadku je 80. Každá čiara vzoru (jej definícia, t.j. každý riadok) sa vníma ako tzv. prvý člen skupiny (rodiny) čiar, ktoré sú vytvorené opakovaním čiary vzoru na obe strany vo vzdialenosti delta (delta-x, delta-y), tzn. nekonečne mnoho rovnobežných čiar.

Zhrnutie:

definícia šrafy je tvorená názvom, ktorý začína hviezdičkou, za názvom môže/nemusí byť ľubovolný popis

definícia šrafovacieho vzoru je tvorená X-riadkami, v ktorých sa definujú jednotlivé čiary tvoriace daný šrafovací vzor

definícia riadku môže mať maximálne 80 znakov, začína sa definíciou uhla čiary, ďalšie dve čísla prezentujú umiestnenie čiary (začiatok X, Y), ďalšie dve čísla definujú odsadenie čiar od seba v smere čiary (delta-x) a kolmo na čiaru (delta-y), ďalšie čísla prezentujú buď bodky (hodnota „0“), buď čiarky (kladná hodnota) alebo medzery (záporná hodnota) – tieto ďalšie čísla môžu byť v ľubovolnej kombinácii, a môže ich byť do limitu 80 znakov v riadku

šrafa je vždy tvorená čiarami (plné, segmenty – čiarkovaná čiara), medzerami a bodkami

V adresári Support, kde sme upravovali zdrojový súbor zo šrafovacími vzormi, nájdete dva súbory PAT - jeden sa volá acadl.pat (acad.pat) a druhý acadltiso.pat (acadiso.pat), súbory sa líšia znakmi ISO v názve. Obsah oboch súborov je zhodný, súbor bez ISO v názve (acadl.pat alebo acad.pat) sa použije vo výkresoch založených na šablóne z britskými jednotkami, súbor s ISO v názve (acadltiso.pat alebo acadiso.pat) zase pri použití šablóny s metrickými jednotkami.

obr.3 Nastavenie jednotiek výkresovej šablóny pri jej vytváraní

Takže ak si zadefinujete šrafu pre jeden súbor, napr. acadlt.pat, už len danú definíciu skopírujte aj do druhého súboru acadltiso.pat – znova na koniec súboru.

Použitie takto vytvorených šrafovacích vzorov je jednoduché a vlastne pri šrafovaní sa nič nemení – akurát ponuka tzv. preddefinovaných šrafovacích vzorov bude rozsiahlejšia. Po spustení šrafovania (príkaz „_hatch“ alebo „_bhatch“) si v dialógovom okne šrafovania vyberiete z kategórie „Prěddefinované/Predefined“ váš pripravený šrafovací vzor – a už ho len použiť.

obr. 4 Výber užívateľsky zadefinovaných šrafovacích vzorov

Druhá alternatíva použitia šrafovacích vzorov je vo vytvorení samostatných súborov PAT – pre každú šrafu jeden súbor PAT. Napríklad pre šrafu, ktorú sme rozobrali v predošlej časti, vytvoríte súbor „Železobetón.pat“, pričom jeho obsah bude rovnaký ako sme popisovali, t.j.

*ZELEZOBETON, Železobetón podľa STN

45, 0,0, 0,5

45, 1.5,0, 0,5

45, 4.2855,0, 0,5, -1,0,-1, 4

POZOR! Na konci musí byť prázdny riadok.

Takýto súbor môže ale obsahovať vždy len jednu definíciu šrafovacieho vzoru, na rozdiel od predošlého spôsobu (dopĺňanie šrafovacích vzorov priamo do zdrojového súboru PAT - acadl.pat (acad.pat) alebo acadltiso.pat (acadiso.pat)), kde ich môžete dať koľko chcete. Takže ak chcete urobiť 5 šrafovacích vzorov, treba vytvoriť 5 súborov s koncovkou PAT a v nich zadefinovať samotné definície šrafovacieho vzoru (1 šrafa = 1 súbor PAT).

A aby ich vedeli následne použiť v AutoCADe, je potrebné AutoCAD nastaviť tak, aby vedel aj o týchto súboroch so šrafovacími vzormi.

A realizuje sa to veľmi jednoducho. Najskôr si všetky súbory so šrafovacími vzormi nakopírujeme do jedného adresára – môžete ho na tento účel spokojne aj vytvoriť, napr. na serveri (vo firemnom prostredí odporúčam), na disku s dátami alebo kdekoľvek inde (v mojom prípade adresár „C:\Documents and Settings\Skolenie\My Documents\Hatch“).

obr.5 Vytvorenie adresára obsahujúceho užívateľsky zadefinované šrafovacie vzory

V druhom kroku si upravíme AutoCAD tak, aby pri práci používal aj tento adresár. Túto časť nastavenia realizujeme rovnako, ako je popisované na úvod tohto Tipu – cez Možnosti/Options AutoCADu, karta kartu Soubory/Files, položka Vyhledávací cesta podpůrných souborů/Support file search path. Teraz si tu ale doplníme ďalšiu „cestu“ - a to cestu k adresáru s našimi šrafovacími vzormi.

Najskôr klikneme na obslužné tlačidlo „Přidat/Add“ a hneď na tlačidlo „Procházet/Browse“ - čím pridáme novú cestu a hneď ju aj nastavíme do konkrétneho adresára. Dialógové okno Možnosti/Options opustíme pomocou tlačidla OK (aby sa zmeny uložili).

obr.6 Nastavenie adresára s užívateľsky zadefinovanými šrafovacími vzormi v Možnostiach/Options AutoCADu

Hotovo! Nastavenia sú dokončené, nebolo to nič komplikované.

Použitie takto pripravených šrafovacích vzorov je podobné ako v prvom prípade, ale v dialógovom okne šrafovania si šrafovacie vzory vyberáme nie z karty ANSI, ISO, Jiný prěddefinovaný/Other predefined, ale z poslednej karty Vlastní/Custom.

obr.7 Výber šrafovacieho vzoru z karty Vlastní/Custom

A na záver ešte trochu teórie šrafovania.

Proces šrafovania je zložený z virtuálneho rozmiestnenia každej čiary vzoru (každý riadok v šrafovacom vzore = jedna čiara) do nekonečnej množiny rovnobežných čiar (vzdialených od seba o hodnotu delta-x a delta-y). pri šrafovaní nejakej oblasti sú vo všetkých objektoch, tvoriacich hranicu, kontrolované priesečníky tohto objektu s ľubovolnou čiarou vzoru, pričom akýkoľvek priesečník hranice a čiary vzoru spôsobí zapnutie/vypnutie šrafovacej čiary (podľa daného vzoru šrafy). Pre dodržanie správneho zarovnania šrafovacích čiar je každá množina týchto čiar vytvorená vždy rovnobežne s pôvodnou čiarou vzoru s tzv. absolútnym začiatkom.

Pri vytvorení veľmi hustého šrafovania môže AutoCAD odmietnuť šrafy vygenerovať a zobrazí správu o tom, že mierka šrafy je príliš malá alebo že dĺžka čiar v definícii šrafovacieho vzoru je príliš krátka (určite ste sa už s touto správou stretli). Riešenie je zmena maximálneho počtu šrafovacích čiar, ktorá je nastavená na základnú hodnotu „10000“ - t.j. šrafa môže obsahovať maximálne desaťtisíc čiar, ak ich je viac, AutoCAD odmietne šrafovať. Táto hodnota je uložená v registroch systému Windows, v hodnote MaxHatch. Túto hodnotu viete zmeniť – zvýšiť pomocou zadania nasledovného príkazu do príkazového riadku vášho AutoCADu (plná verzia):

(setenv "MaxHatch" "1000000")

kde to číslo predstavuje počet povolených čiarok v rámci šrafovania a môže to byť číslo v rozmedzí 100 až 10 000 000 (desať miliónov)

V AutoCADe LT treba postupovať pre zvýšenie limitu počtu čiar v rámci šrafy podobne, len to treba urobiť na 3x:

Příkaz: SETENV                                                                   ako prvé spustiť príkaz SETENV – ENTER,

Zadejte název proměnné: MaxHatch                               následne napísať MaxHatch (presne takto) – ENTER,

Hodnota <1000000>:                                                         a nakoniec zadať hodnotu - ENTER