Publikácia historika Tomáša Januru poukazuje na význam a dejiny Liptova prostredníctvom zmapovania určitého typu profánnych architektonických pamiatok. Je prvou svojho druhu na Slovensku. Jej cieľom je zvýšiť záujem obyvateľstva o vlastné kultúrne dedičstvo, ale zároveň aj prispieť k turistickej atraktívnosti regiónu a k rozvoju cestovného ruchu. Autor sa v knihe zameral na obdobie 14. až 19. storočia. Sú to storočia, ktoré ohraničujú vznik prvých a posledných kaštieľov a kúrií. Ťažisko publikácie tvoria úplne nové informácie, získané autorom na základe archívneho výskumu, ktorý sa najviac dotýkal 18. storočia. Celkovo je zdokumentovaných 99 objektov vrátane tých, ktoré nie sú doposiaľ zaradené v súpise pamiatok alebo v zozname NKP. Tento počet nie je považovaný za konečný. V úvode knihy je štúdia o vývoji šľachtického staviteľstva na pozadí historického vývoja udalostí celoštátneho charakteru s dôrazom na dopad, vývoj a špecifiká tohto diania priamo v regióne Liptova. Publikácia ďalej predstavuje vo forme jednotlivých hesiel každý kaštieľ a kúriu osobitne prostredníctvom fotografie a sprievodného textu. V texte autor popisuje vývoj stavebných zmien a úprav a uvádza aj ďalšie fakty vzťahujúce s k objektom, napr. pôvodných a ďalších majiteľov objektu, spôsob nadobudnutia, význam konkrétneho rodu, jeho majetkové pomery, prípadné významné udalosti viažuce sa k objektu a pod. Pre účely publikácie boli exteriéry všetkých doposiaľ existujúcich objektov fotograficky zdokumentované. V niektorých prípadoch, kde architektúra prešla zásadnými zmenami svojej podoby, resp. jej vzhľad je deštruovaný časom, je fotografia súčasného stavu doplnená starším dokumentačným materiálom pre porovnanie. Pri niektorých objektoch sú použité nákresy ...

Ďalšia publikácia z edície Významné osobnosti slovenských dejín príťažlivou formou a pomocou bohatého dokumentárneho materiálu približuje často veľmi pohnuté životné osudy a rôznorodé diela 38 architektov a staviteľov, ktorí sa vo výraznej miere pričinili o to, ako vyzerajú slovenské mestá a dediny. Touto knihou vzdávame hold neznámym známym tvorcom architektonickej tváre ...

Jedinečný materiál o divadelných priestoroch – historických aj moderných divadelných budovách a interiéroch divadiel na Slovensku. Publikácia prostredníctvom opisu architektúry divadelných priestorov, ich historického vývoja a súčasného stavu odhaľuje skvosty slovenskej architektúry, odkrýva často neznámy umelecko-spoločenský kontext, ktorým dokazuje kultúrny rozkvet na Slovensku. Autorky tak predstavujú rozsiahle kultúrne dedičstvo našej krajiny späté s divadlom a bohatá obrazová príloha upriami pozornosť na architektonické hodnoty v oblasti divadelného života na Slovensku. Monografia Henriety Moravčíkovej a Viery Dlháňovej je priam priekopníckym dielom. Po prvý raz u nás syntetizuje oba základné pohľady na divadelnú budovu. Všíma si architektonické atribúty, konštrukčné a technické špecifiká, ale aj ich celkovú urbanistickú hodnotu. Opisy jednotlivých divadiel však vsádza aj do širších divadelno-historických súvislostí. Prínosom knihy je šírka výberu divadelných budov, ktoré autorky spracúvajú. V ich pozornosti sa ocitli aj budovy, ktoré dnes už nežijú pravidelným divadelným životom. V časoch svojho zrodu však boli významnými kultúrnymi centrami. To platí rovnako o Empírovom divadle v Hlohovci, ako o Mestskom divadle v Levoči, či o Spolkovom dome v Skalici. Podobne je to s divadelnými budovami, či sálami, ktoré pôvodne neboli projektované pre divadelnú prevádzku. (...) A tak Divadelná architektúra na Slovensku prináša mnoho podnetov pre široké spektrum čitateľov – od divadelných historikov až po študentov architektúry. PhDr. Oleg ...