13-te víkendové Reviťácke školenie

Majáky možno vynašli tí, ktorí na brehu zúfalo čakali návrat lodí stratených v morských diaľkach. Prvé majáky boli jednoduché signálne ohne umiestnené na nebezpečných miestach, ktoré lodiam ukazovali cestu. S rozvojom miest a prístavov ruka v ruke kráčalo aj vylepšovanie majákov, ktoré si vyžiadala zvýšená lodná doprava. Tak vznikali ohromné veže, akými bol napríklad maják na ostrove Faru pri vjazde do alexandrijského prístavu alebo obrovská socha boha slnka Hélia rozkročená nad vjazdom do prístavu na ostrove Rhodos - jeden zo siedmich divov sveta. Táto obrazová kniha o majákoch predstavuje staré historické stavby, legendárne majáky z povestí, literárnych diel či filmov. Pri každom z nich je uvedená jeho charakteristika, umiestnenie, história a používané technické zariadenie. Nádherné veľkoplošné fotografie zachytávajú tieto majestátne stavby v celej ich kráse, či už v búrkach, v hmle alebo v ...

Drevené kostoly patria do pokladnice kultúrneho dedičstva na Slovensku. Tieto pozoruhodné architektúry predstavujú dnes už len zvyšok ani nie 50 stavieb, z pôvodne jestvujúceho množstva približne 300 objektov. Všetky drevené kostoly sú dnes stále charakteristické svojou krehkou krásou a citlivým zasadením do prírodnej krajiny. Nostalgickým obrazom a nevšedným pripomenutím ľudových tradícií, ako aj technicko-umeleckým stvárnením a spoločenským významom patria medzi najcennejšie kultúrne pamiatky Slovenska a zároveň sa zaraďujú k tomu najkvalitnejšiemu, čo sa z drevenej sakrálnej architektúry v západných Karpatoch zachovalo napriek masívnemu zániku od 19. storočia. Najmä v súčasnosti vo vzťahu s budúcim zápisom do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO sa sústreďuje na drevené kostolíky veľká pozornosť. Veríme, že publikácia takisto prispeje k ich lepšej propagácii a nájde si svojich čitateľov nielen medzi domácimi, ale aj zahraničnými návštevníkmi. Vychádza v poľslom ...

Jedinečný materiál o divadelných priestoroch – historických aj moderných divadelných budovách a interiéroch divadiel na Slovensku. Publikácia prostredníctvom opisu architektúry divadelných priestorov, ich historického vývoja a súčasného stavu odhaľuje skvosty slovenskej architektúry, odkrýva často neznámy umelecko-spoločenský kontext, ktorým dokazuje kultúrny rozkvet na Slovensku. Autorky tak predstavujú rozsiahle kultúrne dedičstvo našej krajiny späté s divadlom a bohatá obrazová príloha upriami pozornosť na architektonické hodnoty v oblasti divadelného života na Slovensku. Monografia Henriety Moravčíkovej a Viery Dlháňovej je priam priekopníckym dielom. Po prvý raz u nás syntetizuje oba základné pohľady na divadelnú budovu. Všíma si architektonické atribúty, konštrukčné a technické špecifiká, ale aj ich celkovú urbanistickú hodnotu. Opisy jednotlivých divadiel však vsádza aj do širších divadelno-historických súvislostí. Prínosom knihy je šírka výberu divadelných budov, ktoré autorky spracúvajú. V ich pozornosti sa ocitli aj budovy, ktoré dnes už nežijú pravidelným divadelným životom. V časoch svojho zrodu však boli významnými kultúrnymi centrami. To platí rovnako o Empírovom divadle v Hlohovci, ako o Mestskom divadle v Levoči, či o Spolkovom dome v Skalici. Podobne je to s divadelnými budovami, či sálami, ktoré pôvodne neboli projektované pre divadelnú prevádzku. (...) A tak Divadelná architektúra na Slovensku prináša mnoho podnetov pre široké spektrum čitateľov – od divadelných historikov až po študentov architektúry. PhDr. Oleg ...