Príbeh slovenskej architektúry 20. storočia spracovaný v tejto dvojjazyčnej publikácii vypovedá veľa aj o dejinách krajiny ako takej. Ich výsledkom je, že vedľa seba, popri sebe, niekedy aj proti sebe, stoja rozličné koncepcie architektúry, ale aj rozličné predstavy o spoločnosti a jej smerovaní. Na Slovensku je to tradičné, aj nezvyčajné. Po mnohých peripetiách, ktorými musela prejsť slovenská spoločnosť v uplynulom storočí, je však dnes konečne nádej na dosiahnutie normálneho, rovnovážneho stavu. Z obsahu: Zdravica - Rudolf Schuster Slovenské 20. storočie - Dušan Kováč Architektúra Slovenska? - Alena Kubová Viedeň - Bratislava a späť; Kontakty s Viedňou a širším okolím v oblasti architektúry - Adolph Stiller Impulzy a reflexie; Architektúra 20. storočia na Slovensku 1900 - 1918 - Dana Bořutová Modernizácia - hlavný trend; Slovenská architektúra v dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. storočia - Henrieta Moravčíková Ľahká mimobežnosť moderny a tradície; Zvláštne (či) obyčajné polstoročie architektúry na Slovensku: 1939 - 1989 - Matúš Dulla Návraty k architektúre; Súčasná architektúra Slovenska od roku 1989 do 2003 - Marian ...

Jedinečný materiál o divadelných priestoroch – historických aj moderných divadelných budovách a interiéroch divadiel na Slovensku. Publikácia prostredníctvom opisu architektúry divadelných priestorov, ich historického vývoja a súčasného stavu odhaľuje skvosty slovenskej architektúry, odkrýva často neznámy umelecko-spoločenský kontext, ktorým dokazuje kultúrny rozkvet na Slovensku. Autorky tak predstavujú rozsiahle kultúrne dedičstvo našej krajiny späté s divadlom a bohatá obrazová príloha upriami pozornosť na architektonické hodnoty v oblasti divadelného života na Slovensku. Monografia Henriety Moravčíkovej a Viery Dlháňovej je priam priekopníckym dielom. Po prvý raz u nás syntetizuje oba základné pohľady na divadelnú budovu. Všíma si architektonické atribúty, konštrukčné a technické špecifiká, ale aj ich celkovú urbanistickú hodnotu. Opisy jednotlivých divadiel však vsádza aj do širších divadelno-historických súvislostí. Prínosom knihy je šírka výberu divadelných budov, ktoré autorky spracúvajú. V ich pozornosti sa ocitli aj budovy, ktoré dnes už nežijú pravidelným divadelným životom. V časoch svojho zrodu však boli významnými kultúrnymi centrami. To platí rovnako o Empírovom divadle v Hlohovci, ako o Mestskom divadle v Levoči, či o Spolkovom dome v Skalici. Podobne je to s divadelnými budovami, či sálami, ktoré pôvodne neboli projektované pre divadelnú prevádzku. (...) A tak Divadelná architektúra na Slovensku prináša mnoho podnetov pre široké spektrum čitateľov – od divadelných historikov až po študentov architektúry. PhDr. Oleg ...

Architektura štěstí je jednou z "knih života", kterými chce autor obrátit zrak čtenářů na věci všední, věci kolem nás a otevŕít jim oči v jejich vnímámí. Jedním z důležitých, ale opomíjených důvodů, proč se cítíme šťastní či nikoli, je prostředí, v němž žijeme - ovlivňují nás zdi, židle, budovy i ulice, které nás obklopují. Přesto bývá zájem o architekturu a design často odbýván jako frivolní až požitkářský. Architektura štěstí začíná od myšlenky, že to kde jsme, může silně ovlivnit to, kým bychom mohli být - a argumentuje tím, že je úkolem architektury je, aby nám stále a výmluvně připomínala náš vlastní potenciál. I když se mnoho architektů úplně vyhýbá diskuzi krásy, tato kniha se točí kolem velmi široké a naivní otázky "Co je krásná budova?" Najít odpověď se rovná výpravě do filozofie a psychologie architektury a cílem je změnit náš pohled na naše domovy, ulice i na sebe sama. Ve vydavatelství KNIHA ZLIN vychází také další z "knih života", Umění cestovat a Útěcha ve ...